petertuharsky

Každý rok na jeseň sa opakuje ten istý scenár – čím viac ubúda slnečného svitu, tým viac sa množia mediálne vstupy na tému chrípky, a hlavnou témou je akoby náhodou očkovanie v roli účinnej a bezpečnej, ak nie priam jedinej formy prevencie.

Málo sa pritom prízvukuje, že vakcína je určená len proti trom kmeňom chrípkového vírusu spomedzi desaťtisíc, že sa tipujú trištvrte roka dopredu, a že chrípka tvorí len malé percento ochorení dýchacích ciest, ktoré sú prevažne spôsobené celkom inými patogénmi, voči ktorým vakcína ani len teoreticky neúčinkuje.

Popri týchto nezriedka zamlčovaných faktoch má mediálna kampaň každoročne aj niekoľko ďalších, pokojne ich nazvime konšpiračných akcentov, ktoré mi doslova dvíhajú obočie. Zaraďujem medzi ne najmä očkovanie tehotných žien a kolektívnu imunitu.

Ženy sa počas tehotenstva musia vyhýbať mnohým veciam, ktoré sú ináč bežné, a spomedzi farmaceutických produktov ide o slušný zoznam zakázaných alebo rizikových liekov. Popravde, asi by bol omnoho stručnejší zoznam tých liekov, ktoré môže tehotná žena užiť bez akéhokoľvek rizika.

Preto je pre mňa nepochopiteľné, ako môžu mediálne očkovacie hviezdy odporúčať tehotným ženám chrípkové (alebo v zásade akékoľvek) vakcíny, ktorých dlhodobá bezpečnosť pre matku a jej plod nebola dosiaľ jednoznačne vedecky preukázaná. Formulácia „Údaje z používania vakcíny proti chrípke na celom svete nenaznačujú, že by vakcína mohla mať nežiaduci vplyv na plod alebo matku„, ktorú napísal výrobca do príbalovej informácie, je pomerne opatrná a má to svoj dôvod – chrípkové vakcíny nebývajú testované na tehotných ženách formou dlhodobých placebom kontrolovaných skúšok, takže priame vedecké dôkazy o bezpečnosti chýbajú. K dispozícii sú len rôzne následné porovnania, ktoré sú zraniteľné voči predpojatosti a skresľujúcim faktorom.

A áno, chrípka môže byť u tehotnej ženy vážna, ale preventívne opatrenie by malo byť preukázateľne úplne bezpečné!

Marketingové snahy okolo chrípkových vakcín sa každoročne potýkajú s veľkou rezistenciou obyvateľstva, čo by som osobne pripísal stále ešte existujúcemu zdravému sedliackemu rozumu, ako aj sile osobnej skúsenosti, o ktorej bez okolkov hovoria aj respondenti v reportážach; ten, kto si (tak ako ja) už „vychutnal“ poriadnu chorobu po tom, ako sa nechal „pre zdravie“ zaočkovať, sa ťažšie nechá nahovoriť, aby „riskol“ že si to zopakuje aj v ďalších sezónach. Svedectiev typu „aj zaočkovaný som ochorel“ alebo „dal som sa nahovoriť na očkovanie, taký chorý som ešte nikdy nebol“ som už počul viacero.

Iste, nie vždy musí byť príčinná súvislosť medzi očkovaním a ochorením, ale osobnú skúsenosť jednoducho nedokážu prebiť ani argumenty mediálnych odborníkov o tom, že očkovanie nemôže spôsobiť chrípku; to je síce technicky pravda (vakcína neobsahuje živý vírus), ale môže vyvolať tzv. okulo-respiračný syndróm, ktorý je od chrípky na nerozoznanie podobný. Nehovoriac o možnosti oslabenia imunity, ktoré by uľahčilo prepuknutie iného ochorenia dýchacích ciest, alebo zriedkavo aj o neurologických následkoch. Každý má teda svoju pravdu, odborníci technickú a Slováci osobnú.

Odpor k chrípkovým vakcínam nie je výsadou „neinformovaných laikov“; v skutočnosti, zaočkovanosť je nízka aj u odbornej verejnosti, a práve na tú sa zameriava ďalšia rovina presviedčania: „zdravotníci, zaočkujte sa v záujme svojich pacientov“ (aby ste ich nenakazili).

Stručne a jasne, ide o šírenie nepodloženej domnienky. Nikdy nebolo vedecky preukázané, že by vakcína znižovala nákazlivosť, ani nemá takéto použitie v registračnom rozhodnutí, takže kampane založené na takomto tvrdení sú otázne aj z hľadiska legislatívy.

Táto domnienka dostáva v ostatných rokoch tvrdé rany. Jednou z nich bola kauza lode USS Ardent, kde v roku 2014 napriek 99% zaočkovanosti ochorela najmenej štvrtina posádky. Pritom vakcína mala ideálne podmienky na preukázanie svojej účinnosti – išlo o pomerne uzavretú komunitu mladých, silných ľudí a dokonca kmeň vírusu sa zhodoval s vakcínovým.

Tohto roku dostala „kolektívna povera“ ďalšiu ťažkú ranu v podobe vedeckej štúdie, ktorá merala obsah chrípkového vírusu vo vydychovanom aerosole. Nielenže šíreniu vírusu stačí dýchanie a nie je nutné kašľanie a kýchanie, ale prekvapení autori zistili, že očkované osoby sú vynikajúcimi šíriteľmi nákazy typu A; popravde, ak sa zaočkovali v dvoch sezónach po sebe, tak po nakazení môžu byť až 6-násobne infekčnejší než neočkovaní s chrípkou.

Pozrime sa ešte na toľko ospevovanú účinnosť vakcíny, pretože britské vyhodnotenie chrípkových sezón 2010-2017 prinieslo rozpačité výsledky, o ktorých by sa verejnosť taktiež mala dozvedieť. Účinnosť vakcín v prevencii chrípky bola značne kolísavá, ale v priemere dosahovala len 32,5 % pričom u ľudí starších než 75 rokov nielenže bola vakcína neúčinná v prevencii chrípky, ale dokonca zvyšovala výskyt u niektorých kmeňov chrípky.

Naša legislatíva je striktná a starčekov a starenky v zariadeniach dlhodobej starostlivosti zaočkujú povinne. Zákon sa nepýta, či im to pomôže alebo ublíži.

Čo dodať na záver? Účinné protiepidemické opatrenia sú univerzálne. Patrí k nim zdravá strava, vyhýbanie sa davom v uzavretých priestoroch, časté umývanie rúk, v prípade potreby použitie rúšok. Nedocenená je aj úloha pohybu na čerstvom vzduchu, otužovania a dobrej nálady. Ak sa chcete zaočkovať proti chrípke, dôkladne sa najprv oboznámte s príbalovou informáciou vakcíny.

A keďže úbytok slnečného svetla na jeseň má za následok deficit vitamínu D, ktorý je dôležitý pre prácu imunitného systému, je potrebné starať sa až do jari o jeho pravidelný prísun. Ruka v ruke s každodenným dostatkom vitamínu C ide o prirodzené opatrenia na zvýšenie imunity, ktoré môžu pomôcť v prevencii všetkých ochorení dýchacích ciest, nielen chrípky.